Aj jesenné dekorácie majú svoje príbehy

Na konci augusta znovu zavítali do obchodov jesenné dekorácie. Ponuka je v súčasnosti síce veľká, avšak nie všetky, ktoré bežne zakúpite, sa ešte v nedávnej minulosti spájali s jeseňou. Pozreli sme sa preto bližšie na pôvod a príbehy tých najpopulárnejších z nich.

Keď jeseň ešte nebola jeseňou

Súčasnné jesenné dekorácie a motívy sú v rámci ľudských dejín pomerne čerstvou záležitosťou. Tekvice, ježkov či veveričky si ľudia v staroveku a v stredoveku totiž nedávali do súvisu s jeseňou, tak ako dnes. A čo viac, dokonca ani nevnímali ročné ročné obdobia spôsobom, akým ho vnímame my.

Jesenné dekorácie nemusia byť iba tekvice, strašidlá a lesné zvieratká. Vašu domácnosť môže zdobiť aj cornucopia – roh hojnosti ktorý v minulosti symbolizoval bohatú úrodu.
Cornucopia alebo aj roh hojnosti má niekoľkotisícročnú tradíciu. V moderných časoch však už nemá náboženskú, ale skôr dekoračnú funkciu.

Napríklad Starí Gréci rozoznávali len tri ročné obdobia. Jeseň sa u nich totiž do veľkej miery prekrývala so zimou. Začiatok tohto dlhého pochmúrneho obdobia symbolizovala cornucopia – roh hojnosti, naplnený dozretou úrodou. Zaujímavosťou je, že ako jesenná dekorácia sa vyyktuje aj dnes. Vychytený je hlavne v USA, kde ho napĺňajú na Deň vďakyvzdania.

Gréci nakoniec začali rozoznávať jeseň od zimy pravdepodobne až v 4. storočí nášho letopočtu. Toto rozlišovanie sa postupne počas neskorej antiky a stredoveku uchytilo aj u iných okolitých národov. Bola tak položená tradícia štyroch rozdielnych ročných období.


Tekvice – najpopulárnejšie jesenné dekorácie

Tekvice prišli do Európy až po objavení Ameriky. Spoločne s ňou prišli aj iné plodiny, ktoré si dnes dávame do súvisu s jeseňou, napríklad kukurica.

Vo vtedajšej Európe neboli známe ani v súčasnosti najpopulárnejšie jesenné dekorácie – tekvice. Tie totiž majú pôvod v Severnej Amerike, odkiaľ ich moreplavci doviezli až začiatkom 16. storočia spolu s mnohými ďalšími plodinami. Zvyk vyrezávať tekvice sa rozšíril naprieč starým kontinentom až v 19. storočí.

Výnimkou nebolo ani neskoršie územie Slovenska. Tu nadviazalo na staršiu tradíciu nosenia svetiel, ktorých úlohou bolo osvetlovať ľudom cestu domov z návštevy hrobov v predvečer Dňa všetkých svätých a chrániť ich pred zlými duchmi a strigami. Tekvice sa používali preto lebo boli trvácne. Nešlo však o tekvicové „strašiaky“ v dnešnom slova zmysle, ale najčastejšie o vydlabané tekvice, do ktorých sa vložila sviečka a svetlo prenikalo cez ich tenké steny.

Naproti tomu, slávenie moderného halloweenu spolu s jeho stradšielnými dekoráciami k nám prišlo len nedávno. Zatiaľ, čo v USA sa pod vplyvom írskej a škótskej imigrácie, tento pôvodom keltský sviatok, dočkal masového rozšírenia už začiatkom 20. storočia, u nás sa pozvoľne šíri až od 90. rokov.

Medzi jesenné dekorácie neodmysliteľne patria aj halloweenske tekvice.
Dekoračné tekvice s tvárami patria neodmysliteľne k modernému sláveniu halloweenu. Nebolo tomu tak však od nepamäti. Je to totiž zvyk, ktorý sa väčšej miere presadil až v priebehu 20. storočia. Na Slovensku sa udomácňuje dodnes.

„Jesenné zvieratá“ – ježkovia a veveričky

Za typický jesenné sa už dlhú dobu považujú aj niektoré zvieratá – predovšetkým ježkovia a veveričky. Niežeby sa tieto zvieratá objavovali výlučne na jeseň, avšak od prírody má toto ročné obdobie pre obe veľký význam. Ten si ľudia všimli už dávno a postupom času ho výrazne prikrášlili a zidealizovali. V kolektívnej pamäti, tak vznikol obraz akýchsi „jesenných zvierat“.

Dekorační ježkovia sú pokladaní za jesenné dekorácie práve pre frekventovaný výskyt ich živých náprotivkov od augusta do novembra. Ježkovia si totiž v tomto období musia vytvoriť dostatočné tukové zásoby, aby prežili nadchádzajúcu zimu a tak vyrážajú hľadať potravu. Nie sú to však jablká ani iné druhy ovocia, s ktorými sú mylne zobrazovaní, ale najmä hmyz, semienka, korienky a huby.

Ježkovia sú už od stredoveku nesprávne zobrazovaní s ovocím, ktoré si odnášajú na svojich pichlavých chrbtoch. Avšak nielenže ho bežne nekonzumujú, ale v skutočnosti im takéto zapichnutie môže vážne uškodiť. Dekorační ježkovia s ovocím na chrbte sú tak klamalivým zobrazením skutočných ježkov (zdroj obrázka: Rochesterský bestiár, 13. –14. storočie)

S dekoračnými veveričkami je to podobne ako s ježkami. Živé veveričky sú na jeseň viac na očiach, pretože hromadia zásoby na zimu. Narozdiel od ježkov sa skutočne živia plodmi, s ktorými sú najčastejšie vyobrazené – teda orechmi a žaluďmi. Niektoré druhy veveričiek sú naviac aktívne aj počas zimy, takže vôbec nie je chybou, ak sa použijú aj ako zimné dekorácie.

Samozrejme ježkami a veveričkami to nekončí. Okrem nich sú ako typické či aspoň prevažne jesenné zvieracie dekorácie vnímané aj líšky, bobry, diviaky, jelene a sovy.


Strigy, bosorky, čarodejnice…

Dekoračná striga so žiariacím mesiacom v pozadí. Aj takáto striga môže skvele poslúžiť ako jesenná dekorácia.
Dekoračná striga, ako tá na obrázku, by ešte niekoľko desaťročí dozadu mohla budiť nevôlu.

Strigy, bosorky a čarodejnice sa v porovnaní s predošlými dekoráciami rozšírili porovnateľne neskôr. Dôvod tohto oneskorenia je prostý. V minulosti, najmä v rannom novoveku, boli údajné čarodejnice vnímané veľmi negatívne. Čarodejníctvo bolo dokonca ťažkým zločinom, za ktorý sa trestalo smrťou.

Aj keď v 18. storočí došlo k zrušeniu krutých trestov, ľudia ešte dlho potom verili rôznym poverám. Nuž, a keďže strigy zostávali v ľudovej predstavivosti považované aj naďalej za služobnice diablove, len málokto mal guráž vystaviť si ich imitácie vo svojom obydlí.

Zmeny v myslení sa diali len pozvoľne a strigy sa tak mohli zaradiť k široko akceptovaným dekoráciám až v 20. storočí. Paradoxne, pomohla im k tomu ich strašidelnosť a mystická svojráznosť. Vďaka nej sa stali mimoriadne obľúbené práve na jeseň, špeciálne na halloween.

Dnes už dekoračné strigy nevyvolávajú takmer žiadne kontroverzie. Niektorí ich priaznivci ich vystavujú nielen počas septembra a októbra spolu s ostatnými jesennými dekoráciami, ale dokonca ich nechávajú vystavené až do Lucie (13. decembra). Podľa ľudových povier sa totiž práve vtedy bosorky schádzali na krížnych cestách a spriadali svoje nekalé plány.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pokračovaním v používaní stránky súhlasíte s používaním súborov cookie. Viac informácií

Nastavenia cookies na tejto stránke sú prednastavené na ich používanie. Cookies používame, aby sme Vám mohli ponúknuť pohodlnejšie používanie nášho e-shopu. Ak pokračujete v používaní tejto stránky bez toho aby ste klikli na tlačítko "ROZUMIEM", tak to znamená Váš súhlas s používaním cookies. Viac informácii nájdete na tejto stránke.

Zatvoriť