Strigy, bosorky, čarodejnice – od povier k dekoráciám

Strigy, bosorky, čarodejnice

Keď sa dnes povie striga, bosorka či čarodejnica, väčšina ľudí nepovažuje tieto slová za negatívne či dokonca nepriateľské. Nebolo tomu tak ale vždy. V minulosti ľudia verili, že tieto bytosti disponujú nadpridozenými schopnosťami a neboja sa ich vo svojej zlomyselnosť použiť. My sme sa pozreli na to, ako to v skutočnosti bolo a ako sme sa dostali k tomu, že namiesto upaľovania na hranici si ich imitáciami dnes bežne orkášlujeme domácnosť.

Nielen „temný“ stredovek

Už od dávnej minulosti ľudia verili, že strigy, bosorky a čarodejnice získávali svoje magické schopnosti vďaka tomu, že uzatvorili pakt so samotným diablom. Podľa povier, ktorých šírenie často podporovali aj dobové svetské a cirkevné autority, sa bosorky schádzali na sabatoch a kuli svoje nekalé plány so zámerom uškodiť poctivým ľudom. Okrem iného mali byť zodpovedné za slabú úrodu, nižšiu výkonnosť hospodárskych zvierat, veľkú úmrtnosť detí, mrzačenie tehotných žien či dokonca mužskú neplodnosť.

V našich končínách malo prenasledovanie čarodejníc dlhú tradíciu a jeho pôvod by sme mohli nájsť už v rannom stredoveku. Katolícka cirkev sa vtedy týmto spôsobom pokúšala vykoreniť staré pohanské zvyky, zastrašiť kacírov a posilniť tak svoju pozíciu. Ako však z historických záznamov vieme, tomuto úsiliu šíriť povery sa darilo len čiastočne. Napríklad v prvej knihe zákonov uhorského kráľa Kolomana z prelomu 11. a 12. storočia sa píše, že čarodejníctvo neexistuje a proti údajným čarodejníkom a čarodejniciam by preto nemalo byť vedené žiadne vyšetrovanie.

Strigy, bosorky a čarodejnice boli postrachom ľudí predovšetkým počas ranného novoveku.
Vedeli ste, že v stredoveku nebolo prenasledovanie čarodejníc ani zďaleka tak rozšírené ako začiatkom novoveku?

Paradoxne, povery o strigách a bosoráctve prežili „temný“ stredovek a najväčšiu odozvu dosiahli v rannom novoveku. Vyustením boli čarodejnícke procesy, v dôsledku ktorých zomreli tisícky nevinných ľudí. Súdy boli veľmi prísne a najčastejším trestom za čarodejníctvo bola smrť. Odhaduje sa, že v priebehu 15 až 18. storočia bolo v Európe za tento „zločin“ odsúdených a popravených 40 000 až 70 000 ľudí, z toho asi polovica na území dnešného Nemecka. Ďalej nasledovalo Francúzsko, Švajčiarsko a Belgicko. Čo je zaujímavé, na našom území čarodejnícke procesy tak bežné neboli – za tri storočia u nás prebehlo dovedna asi 400 procesov a vynieslo sa približne 200 rozsudkov smrti.

Čo sa zmenilo?

S príchodom osvietenstva sa začali názory na bosoráctvo meniť. Slabnúca moc cirkví, širší prístup k vzdelaniu a otvorené vystúpenie niektorých významných filozofov a panovníkov proti čarodejníckym procesom, zapríčnilo otrasenie dôvery v stráročné povery.

V bývalej habsburskej monarchii, ktorej súčasťou bolo aj územie neskoršieho Slovenska, proti čarodejníckym procesom najprv vystúpila panovníčka Mária Terézia. Samotné čarodejníctvo označila za podvod a pri viacerých príležitostiach naliehala na duchovenstvo, aby nešírilo medzi ľudmi tmárstvo a povery. Definitívnu bodku za čarodejníckymi procesmi napokon učinnil jej syn Jozef II., ktorý sa postaral o to, aby v roku 1787 nebol zločin čarodejníctva zaradený do nového trestného zákonníka.

Cisár Jozef II. – panovník, ktorý definitívne skoncoval s čarodejníckymi procesmi na našom území.

Aj keď za čarodejníctvo už nemohol byť človek odsúdený, ľudové povery v menšej či väčšej miere stále pretrvávali. Ľudia ešte dlho potom verili, že strigy skutočne existujú a v súlade s tým aj niekedy konali. Početné dobové správy z rôznych európskych krajín nás informujú, že k ľudovému lynčovaniu stríg dochádzalo aj v priebehu 19. storočí.

A ako to bolo na Slovensku? Historici a etnológovia sa zhodujú, že ešte dlho po ukončení čarodejníckych procesov sa aj naši predkovia domnievali, že strigy bosorky a čarodejnice stále žijú medzi nami. Špeciálny význam pritom pripisovali 13. decembru – Dňu svätej Lucie. Práve vtedy sa totiž mali strigy najčastejšie schádzať, spriadať svoje nekalé plány a páchať najviac zla. Aby sa ľudia vyhli ich zlovôli, zamykali v tento deň dvere svojich obydlí, maštalí, chlievov a ďalších budov. V niektorých častiach Slovenska bolo dokonca zvykom rituálne odháňanie stríg buchotom a hlukom.

A čo dnes? Strigy pre šťastie!

Ako plynul čas, aj ľudová viera v strigy, bosorky, čarodejnice a ich magické schopnosti sa postupne vytrácala. Do popredia sa čoraz viac dostávalo vedecké uvažovanie, ktoré mágiu a nadprirozdené javy odmietalo. Aj vďaka tomu sa vytvoril priestor pre pozitívne vnímanie fantazíjnych príbehov o mágii a čarodejníctve.

Napríklad v Taliansku sa striga Befana stala neoddeliteľnou súčasťou národných tradícii. Podľa ľudovej predstavivosti táto starena lieta na metle a v noci z 5. na 6. januára navštevuje a obdarúva deti. Zatiaľ čo tie dobré poteší ovocím, sladkosťami či menšími darčekmi, tým zlým prináša uhlie. V podstate tak plní všetky úlohy, ktoré u nás majú rozdelené Mikuláš a čert!

K sláveniu Befany patrí aj zdobenie domácností jej podobizňami. Keďže je spájaná so zimou a odchodom starého roka, nie je nezvyčajné ju vidieť spolu s vianočnými dekoráciami a doplnkami – napríklad ako ozdobu na vianočnom stromčeku či na vianočných čižmách.

Strigy, bosorky a čarodejnice sú tradičnou súčasťou talianskyh vianoc. U nás sa spájajú skôr s jeseňou.
Striga Befana je už tradičnou súčasťou talianskych Vianoc. Dalo by sa povedať, že ide o obdobou nášho Mikuláša, akurát deti navštevuje a obdarúva o mesiac neskôr – teda v noci z 5. na 6. januára.

Naproti tomu, na Slovensku a v iných krajinách Európy sú dnes strigy považované predovšetkým za jesenné dekorácie. Aj keď by sme za tým našli viaceré historické dôvody, dnes táto predstava súvisí predovšetkým s nárastom popularity halloweenu. A keďže práve tento sviatok stavia na strašidelnosti viac než akýkoľvek iný, strigy sa koncom októbra čoraz častejšie objavujú po boku vyrezávaných tekvíc a rôznych strašidiel.

Niektorí ľudia dnes považujú podobizne stríg nielen za jesenné dekorácie, ale aj za predmety, ktoré majú do domácnosti prinášať šťastie. Umiestňujú ich preto na rôzne miesta v rámci domu či bytu a nechávajú ich tam vystavené nielen na jeseň, ale prakticky počas celého roka. Niektorí z nich dokonca nechú, aby ich šťastie opustilo pri odchode z domova a preto so sebou rovno nosia kľúčenku so strigou.

A aké sú súčasné trendy? Momentálne sa veľkej obľube tešia veľké strigy, ktoré sa najčastejšie umiestňujú pri vchode do domu – napríklad pred vchodové dvere, na verandu či do predsiene. Okrem nich sú z roka na rok populárnejšie aj tzv. „lietajúce“ strigy, ktoré po zavesení vytvárajú zdanie, že sa vznášajú vo vzduchu na svojej metle.

Strigy sa v priebehu rokov stali plnohodnotnými dekoráciami aj v našich zemepisných končinách. Strigu, ako je tá na obrázku, si ľudia už tradične vystavujú vo svojich domácnostiach predovšetkým počas jesene.

Zaujali vás dekoračné strigy a chceli by ste si nejakú zaobstarať?

Pokračujte kliknutím na tento odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pokračovaním v používaní stránky súhlasíte s používaním súborov cookie. Viac informácií

Nastavenia cookies na tejto stránke sú prednastavené na ich používanie. Cookies používame, aby sme Vám mohli ponúknuť pohodlnejšie používanie nášho e-shopu. Ak pokračujete v používaní tejto stránky bez toho aby ste klikli na tlačítko "ROZUMIEM", tak to znamená Váš súhlas s používaním cookies. Viac informácii nájdete na tejto stránke.

Zatvoriť